Zákonodarcovia EÚ 9. decembra 2025 dosiahli predbežnú dohodu v rámci prvého balíka Omnibus s cieľom zjednodušiť regulačné zaťaženie spojené s podávaním správ o udržateľnosti a náležitou starostlivosťou podnikov. Týka sa dvoch hlavných právnych predpisov v oblasti udržateľnosti podnikov: Smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov a Smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti.
Jedna z najvýznamnejších zmien sa týka rozsahu spoločností, ktoré musia dodržiavať Smernicu o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD). Podľa predbežnej dohody budú správy o udržateľnosti povinne podávať len spoločnosti, ktoré spĺňajú dve podmienky: zamestnávajú viac ako 1 000 zamestnancov a majú čistý obrat viac ako 450 miliónov EUR. Znamená to zvýšenie prahových hodnôt v porovnaní s pôvodným stavom. Zákonodarcovia sa tiež dohodli na vylúčení kótovaných malých a stredných firiem (SME) z pôsobnosti CSRD. Zníži sa tak počet firiem, na ktoré sa smernica priamo vzťahuje. Dôvodom úpravy rozsahu pôsobnosti je zbaviť stredné firmy záťaže súvisiacej s dodržiavaním predpisov a zabrániť širokému efektu v dodávateľských reťazcoch, kde by od menších dodávateľov mohlo byť vyžadované poskytovanie podrobných environmentálnych a sociálnych údajov. Táto zmena efektívne obmedzuje povinné reportovanie na relatívne veľké spoločnosti. Výrazne sa tak zmenšuje skupina firiem, na ktoré sa smernica vzťahuje.
Obmedzené a odložené povinnosti náležitej starostlivosti
V prípade Smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) predbežná dohoda zavádza ešte vyššie prahové hodnoty. Povinnosti sa budú vzťahovať na spoločnosti s viac ako 5 000 zamestnancami a čistým obratom presahujúcim 1,5 miliardy EUR. Dohoda vynecháva niektoré z najambicióznejších prvkov, ktoré boli pôvodne plánované. Zrušená bola navrhovaná požiadavka, aby spoločnosti prijali plán prechodu na klimatickú neutralitu kvôli zosúladeniu obchodných modelov s cieľmi Parížskej dohody. Zákonodarcovia stanovili maximálnu pokutu za nedodržanie povinností vo výške 3 % celosvetového čistého obratu spoločnosti. Dosiahne sa tak rovnováha medzi zachovaním trestu a obmedzením dopadu na veľké globálne korporácie. Harmonogram transpozície bol odložený. Predbežná dohoda predlžuje lehotu pre členské štáty na transpozíciu CSDDD do 26. júla 2028, pričom spoločnosti musia splniť požiadavky do júla 2029.
Zníženie administratívnej záťaže a posilnenie konkurencieschopnosti
Podporovatelia zjednodušenia argumentujú, že pôvodné režimy CSRD a CSDDD mohli spôsobiť neudržateľnú záťaž pre európske firmy pri dodržiavaní predpisov v globálnom prostredí, kde konkurenti mimo EÚ často pôsobia podľa menej prísnych pravidiel. Preto má balík Omnibus znížiť byrokratickú zložitosť, znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a obnoviť predvídateľnosť regulácie. Podľa nového usporiadania sa mnohé stredné a dokonca aj niektoré veľké firmy budú môcť sústrediť na inováciu a rast podnikania namiesto rozsiahlych mechanizmov reportovania o klíme a ESG. Platí tiež, že spoločnosti so záujmom o udržateľnosť môžu naďalej uplatňovať dobrovoľné normy reportovania bez bremena povinných právnych záväzkov, ktoré odzrkadľujú ambície EÚ zosúladiť zelenú transformáciu s hospodárskou konkurencieschopnosťou.
Je to ústup od ambícií EÚ v oblasti udržateľnosti?
Na druhej strane bola predbežná dohoda terčom kritiky za oslabenie účinnosti regulačných záruk v oblasti ochrany klímy, ľudských práv a životného prostredia. Jednou z hlavných obáv je zvýšenie prahov a zúženie počtu dotknutých spoločností reformy, čim sa veľká väčšina firiem v hospodárstve EÚ oslobodzuje od záväzných povinností. Hoci mnohé malé a stredné firmy môžu naďalej dobrovoľne reportovať, povinný dohľad a presné povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci sa teraz obmedzujú len na malú časť veľkých korporácií. Odstránenie povinných plánov prechodu na klimatickú neutralitu a oslabenie požiadaviek na kontrolu dodávateľského reťazca môžu znížiť motiváciu podnikov dekarbonizovať prevádzky alebo predchádzať porušovaniu environmentálnych a ľudských práv zo strany subdodávateľov a dodávateľov. Kritici tvrdia, že to podkopáva pôvodný cieľ CSDDD vytvoriť robustnú zodpovednosť podnikov v rámci dodávateľských reťazcov.
Súčasný stav a ďalšie kroky
V súčasnosti je dohoda predbežná. V prípade schválenia budú zmenené a doplnené smernice uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a následne transponované do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. Po transpozícii budú musieť spoločnosti, ktoré spĺňajú nové prahové hodnoty, dodržiavať ustanovenia. V prípade CSDDD bude musieť súlad byť zabezpečený do júla 2029. Predbežná dohoda obsahuje aj „revíznu doložku“, čo znamená, že rozsah pôsobnosti CSRD a CSDDD môže byť v budúcnosti preskúmaný a v prípade potreby rozšírený. Pre mnohé spoločnosti v EÚ bude zjednodušenie pravdepodobne úľavou. Odstránenie prísnych povinností v oblasti reportovania a požiadaviek náležitej starostlivosti znižuje náklady na dodržiavanie predpisov, administratívnu záťaž a riziko pokút. Môže tiež uľahčiť prevádzku v komplexných prostrediach dodávateľského reťazca. Pre zainteresované strany so záujmom o environmentálne, sociálne a riadiace normy, ľudské práva a zodpovednosť za klímu však nová dohoda signalizuje ústup od pôvodného ambiciózneho regulačného rámca.
Menší počet firiem podliehajúcich záväzným povinnostiam a menej prísne požiadavky na dotknuté firmy môžu oslabiť schopnosť EÚ presadzovať jednotné normy udržateľnosti v dodávateľských reťazcoch. Zrušenie povinných plánov prechodu na klimatickú neutralitu oslabuje regulačný tlak na spoločnosti, aby zosúladili svoje obchodné modely s cieľmi Parížskej dohody. Hoci dobrovoľné normy ostávajú, bez povinných záväzkov môžu od nich mnohé spoločnosti upustiť. Najmä v odvetviach, kde rozhodujú náklady a konkurencieschopnosť.
Revízna doložka však ponúka potenciálnu cestu k opätovnému rozšíreniu, takže zjednodušenie nemusí byť trvalé. Ak sa zvýši tlak zo strany občianskej spoločnosti, investorov alebo klimatickej krízy, európske inštitúcie môžu pravidlá opäť prehodnotiť a sprísniť. Nový harmonogram poskytuje priestor na dýchanie pre spoločnosti aj členské štáty. Firmy majú viac času na prispôsobenie sa a vlády môžu plánovať postupné transponovanie. Toto oneskorenie obmedzí zodpovednosť podľa CSDDD pre mnohé spoločnosti minimálne do roku 2029.
Vyvíjajúca sa regulácia
Predbežná dohoda o prvom balíku Omnibus predstavuje kritický bod obratu regulačného rámca EÚ v oblasti udržateľnosti. Zvýšenie prahov pre povinné reportovanie a zúženie povinností náležitej starostlivosti predstavuje pragmatické prehodnotenie zamerané na uprednostnenie konkurencieschopnosti, administratívnej jednoduchosti a predvídateľnosti regulácie. Tento pragmatizmus má však svoju cenu:
- rozsah právne záväzných povinností v oblasti udržateľnosti je výrazne zúžený a odložený,
- kľúčové prvky ako napr. plán prechodu na klimatickú neutralitu sú odstránené,
- dosah zákona je obmedzený na relatívne malú skupinu veľmi veľkých podnikov.
Pre iniciatívu s pôvodným cieľom zakotviť udržateľnosť a ľudské práva do správy a riadenia firiem v EÚ môže táto dohoda predstavovať podstatný krok späť. Či zjednodušenie nakoniec povedie k efektívnejším postupom v oblasti udržateľnosti alebo k oslabeniu environmentálnej a sociálnej zodpovednosti, závisí od ďalšieho vývoja – formálneho hlasovania, následnej transpozície členskými štátmi a využitiu „revíznej doložky“ na obnovenie ambicióznejších noriem. Firmy, investori, občianska spoločnosť a tvorcovia politík budú do roku 2029 pozorne sledovať, či nariadenie prispieva k ekologickejšej a konkurencieschopnejšej EÚ, alebo ju oslabuje. Predbežná dohoda musí byť ešte schválená Radou a Európskym parlamentom, než ju obe inštitúcie formálne prijmú. Európsky parlament hlasoval 16. decembra 2025 na plenárnom zasadnutí o predbežnej dohode dosiahnutej s Radou o texte prvého balíka opatrení na zjednodušenie právnych predpisov.