Stratégie založené na dátach sú dôležité aj pri riadení rizík v oblasti ESG, zosúladení firemných cieľov so záväzkami v oblasti udržateľnosti a súvisiacimi regulačnými požiadavkami.
Orientácia v rozsiahlom svete ESG dát môže byť pre firmy, ktoré si chcú zabezpečiť konkurenčnú výhodu, rozhodujúcim krokom. Po zavedení smerníc CSRD a CSDDD sa spoločnosti pohybujú v zložitom regulačnom prostredí, takže využívanie ESG dát je výbornou možnosťou pre zosúladenie sa s potrebami a prísnymi predpismi v oblasti ESG. Správa KPMG Global Tech 2023 priniesla zaujímavý pohľad na dôležitosť technológií a dát v oblasti udržateľnosti podnikov. V správe sa zdôrazňuje, že firmy sa snažia prevziať iniciatívu v otázkach ESG práve tým, že sa zameriavajú na technologický faktor. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že pre takmer polovicu respondentov budú ESG priority primárnym inovačným cieľom ich technologických funkcií. Proces integrácie ESG dát tak už nie je len o dodržiavaní predpisov, ale o začlenení ESG do hlavnej stratégie s cieľom zmierniť fyzické riziká spojené so zmenou klímy a podporiť dlhodobý rast organizácie.
Rozmanitosť ESG dát
ESG riziká pokrývajú rozsiahle spektrum, ktoré zahŕňa environmentálne, sociálne a riadiace rozmery. Každý predstavuje jedinečné výzvy a vyžaduje si špecifický prístup na efektívne riadenie. Z environmentálneho hľadiska sú riziká asi najvýraznejšie. Dotýkajú sa hlavne zmeny klímy, straty biodiverzity a vyčerpania zdrojov. Potreba zbierať špecifické typy dát, ako uhlíková stopa, spotreba vody či štatistika o nakladaní s odpadmi, sa stáva kľúčovou pre kvantifikáciu environmentálnych rizík. Vplyvy fyzických rizík, ako napríklad frekvencia a závažnosť prírodných katastrof, ktoré predstavujú reálnu hrozbu pre činnosť každého podniku, sa dajú merať prostredníctvom geopriestorových údajov a modelovania klímy. Dôležitým aspektom, často prehliadaným, sú finančné dôsledky zhoršovania životného prostredia, ktoré už dnes zohrávajú významnú úlohu v podnikaní. V štúdii Spoločného výskumného centra sa v tejto súvislosti zdôrazňuje, že svetové hospodárstvo by mohlo do roku 2030 čeliť stratám vo výške až 2,7 bilióna USD ročne v dôsledku straty biodiverzity. Sociálne riziká, napríklad pracovné postupy, ochrana osobných údajov, zapojenie komunity či spokojnosť zamestnancov, si vyžadujú monitorovanie prostredníctvom ukazovateľov, ako je miera fluktuácie zamestnancov, ukazovatele rozmanitosti a počtu pracovných sporov. Riziká v oblasti riadenia, napríklad etika alebo transparentnosť, si vyžadujú dôkladnú pozornosť ukazovateľov ako rozmanitosť predstavenstva, účinnosť výboru pre audit a výskyt etických porušení, ktoré odrážajú stav riadenia spoločnosti.
V tejto súvislosti nariadenia CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) a CSDDD (Corporate Sustainability Due Diligence Directive) smerujú spoločnosti k transparentnejším a zodpovednejším postupom. Splnenie týchto noriem si vyžaduje dôkladnú integráciu a správu súvisiacich dát. CSRD napríklad nariaďuje zverejňovanie nefinančných informácií, čo si vyžaduje KPI (Key performance indicators/Kľučové ukazovatele výkonnosti) zachytávajúce vplyv spoločnosti na sociálne a ľudské práva, otázky boja proti korupcii a úplatkárstvu či rozmanitosť správnych rád.
Využitie ESG dát pri riadení rizík
Začlenenie ESG dát do riadenia rizík je mnohostranný proces, ktorý zvýši schopnosť spoločnosti identifikovať, posudzovať a zmierňovať riziká spojené s faktormi ESG. Integrácia sa začína vytvorením jasnej štruktúry riadenia, ktorá definuje úlohy, zodpovednosti a línie reportovania pre riadenie rizík ESG. Pre tento účel musia spoločnosti zabezpečiť, aby boli úvahy o ESG zakotvené v celkovej filozofii riadenia rizík spoločnosti a aby boli v súlade s jej strategickými cieľmi.
Po vytvorení štruktúry riadenia ESG dát proces pokračuje identifikáciou konkrétnych ESG rizík, ktoré sú pre spoločnosť relevantné. Vhodným riešením je analýza prevádzkového, geografického a sektorového kontextu podniku. Spoločnosti by v tomto procese mali posúdiť významnosť jednotlivých otázok ESG a ich vplyv na financie a prevádzku. Nasleduje zosúladenie strategických cieľov a požiadaviek na zverejňovanie informácií s výberom KPI. S cieľom pomôcť spoločnostiam zorientovať sa v zložitých ESG dátach boli vytvorené iniciatívy ako TCFD a TNFD. Spoločnostiam ponúkajú štruktúrovaný prístup k identifikácii relevantných ESG rizík, čím ich usmernia v rámci celého procesu. Po zistení jednotlivých ESG rizík by mali byť vypracované stratégie na zmiernenie rizík. Tie môžu zahŕňať prevádzkové zmeny, strategické investície alebo vývoj nových politík a postupov. Zavedením mechanizmov na priebežné monitorovanie a reportovanie ESG rizík sa zabezpečí, že stratégia riadenia rizík zostane účinná a bude reagovať na meniace sa podmienky. Počas celého procesu je kľúčová efektívna komunikácia. Organizácie by mali transparentne informovať o tom, ako identifikujú, hodnotia a riadia ESG riziká interne aj externe. Vybuduje sa tak transparentnosť, zabezpečí dôvera zainteresovaných strán a preukáže záväzok organizácie k zodpovednému podnikaniu.
Využitie ESG dát je riešenie
Integrácia ESG dát do riadenia rizík nie je jednorazová činnosť, ale nepretržitý proces, ktorý si vyžaduje neustále prispôsobovanie a zlepšovanie. Riadenie ESG rizík založené na dátach je stratégia, ktorá presahuje legislatívne povinnosti a ponúka rámec pre udržateľné a odolné obchodné postupy. Využitím dát môžu organizácie správne pochopiť svoje ESG prostredie, robiť informované rozhodovanie a strategicky sa zosúladiť s globálnymi cieľmi udržateľnosti. Integrácia ESG dát do riadenia rizík umožňuje spoločnostiam využívať ESG ako hnaciu silu inovácií a konkurenčnú výhodu. Vo výsledku sa tak zabezpečí dlhodobá udržateľnosť a úspech na globálnom trhu.