Prvýkrát sa termín ESG objavil v roku 2005 v správe „Právny rámec pre integráciu environmentálnych, sociálnych a správnych otázok do inštitucionálnych investícií“. Z názvu vyplýva, že pôvodne sa počítalo so skratkou „GES“, pretože podľa samotnej správy bola správna oblasť najdôležitejšia. Pretože táto skratka nebola taká chytľavá, nakoniec sa rozhodlo, že bude lepšie používať ESG. O viac ako 15 rokov neskôr je umiestnenie E na prvé miesto úplne logické. Nielen klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú stále viac, vytvárajú tlak na obchodné firmy a priemyselné korporácie po celom svete.
Na prechod k princípom udržateľnosti pamätá aj OSN, či už vo svojej agende 2030, alebo vo svojich 17 cieľoch udržateľného rozvoja. Pozadu nezostáva ani Európska únia so svojimi cieľmi Green Deal, ktoré previedla do sady opatrení Fit for 55. Toto opatrenie si kladie za cieľ uhlíkovú neutralitu v Európe v roku 2050.
Tieto ciele aj prístup spoločností k udržateľnosti už dnes vyžaduje zverejňovať regulácie týkajúce sa nefinančného výkazníctva pre spoločnosti verejného záujmu (Public Interest Entities – PIEs) tak, ako ju definuje smernica Non-Financial Reporting Directive – NFRD (č. 2014/95/EÚ). Tú by mala s účinnosťou od 1. januára 2024 nahradiť smernica o výkazovaní v oblasti udržateľnosti (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD), ktorá zavedie povinnosť pripravovať nefinančné výkazníctvo pre firmy s viac ako 250 zamestnancami, netto aktívami 20 mil. eur resp. 40 mil. eur tržieb, ale aj firmy patriace do konsolidovaných celkov s takýmito parametrami. CSRD priamo ovplyvní stovky korporácií a subjektov verejného záujmu (banky, kótované firmy atď.). Nepriamo ovplyvnia podniky financované bankami a kótovanými dlhopismi a tiež firmy s obchodnými vzťahmi s firmami priamo podliehajúcimi CSRD (napr. výroba (polo)tovarov), ktoré budú mať povinnosť poskytovať ESG dáta bankám/verejnosti.
Od roku 2025 budú podniky priamo podliehajúce CSRD povinné podávať správy o svojich aktivitách smerujúcich k dosiahnutiu 17 cieľov udržateľného rozvoja OSN (SDGs) v správach o udržateľnosti pokrývajúcich aj rok 2024. Ale už v roku 2022 budú podniky s bankovým financovaním povinné svojim bankám poskytovať informácie a dáta o udržateľnosti (ESG). EÚ očakáva, že CSDR spolu so smernicou o vykazovaní udržateľného financovania (Sustainable Finance Disclosure Regulation – SFDR) a EÚ taxonómiou urýchli tok kapitálu do investícií zameraných na:
- zvýšenie energetickej účinnosti budov (izolácia, solárna energia kombinovaná s tepelnými čerpadlami, zníženie spotreby vody),
- elektrifikácia dopravy (založená na batériami poháňaných vozidlách),
- využitie vodíka v priemyselnej výrobe,
- obehové hospodárstvo,
- poľnohospodárske a potravinárske úspory/optimalizáciu výroby,
- zalesňovanie,
- využitie technológií na zachytávanie skleníkových plynov atď.
ESG tak už dnes vyžaduje plnú integráciu nových dimenzií do riadenia a výkazníctva spoločností:
- E – udržateľnosť na sledovanie emisií skleníkových plynov, využívanie energií, vody, objem odpadov a ich recykláciu, odlesňovanie a príspevok k strate biodiverzity, prechod k cirkulárnej ekonomike a schopnosť prispôsobiť sa klimatickým zmenám,
- S – sociálne faktory zamerané na práva a odmeňovanie zamestnancov, detskú prácu, pracovné podmienky atď.,
- G pre administratívne faktory zahŕňajúce rodovú vyváženosť, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, prevenciu prania špinavých peňazí a daňovej stratégie a mnoho ďalších ukazovateľov udržateľnosti a nevyhnutnosť ich merania na každej úrovni fungovania podniku.