Podľa štúdie Ernst & Young existuje v oblasti ESG viac ako 600 reportovacích štandardov. Smernice CSRD a Európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS) metodiky zjednotia, a firmy tak budú presne vedieť, kde môžu svoju starostlivosť o udržateľnosť zlepšiť. Vychádzať budú predovšetkým zo štandardu Global Reporting Initiative (GRI), ktorý sa však musí ešte zbaviť dvoch zásadných prekážok – zjednotenie merania uhlíkovej stopy a zjednodušenie reportovania pre malé a stredné firmy.
S blížiacou sa platnosťou európskej smernice CSRD, ktorá od roku 2024 rozširuje okruh firiem povinných poskytovať informácie o dopadoch svojich aktivít na spoločnosť a životné prostredie, sa stále častejšie objavuje otázka zberu a vyhodnotenia týchto dát. To je obzvlášť dôležité pre banky, ktoré už teraz majú povinnosť pri niektorých firmách dáta o ich udržateľnosti získavať, vyhodnocovať a integrovať do sveta financií.
Cieľom európskej smernice CSRD o povinnom vykazovaní nefinančných informácií je štandardizácia dát a informácií o dopadoch spoločností na životné prostredie, sociálnych a korporátnych vplyvov na spoločnosť a rad ďalších tém zameraných na plnenie 17 cieľov udržateľného rozvoja podľa OSN. Medzi hlavnými ukazovateľmi bude spotreba energií a energetická efektivita, uhlíková stopa ukazujúca množstvo vypúšťaných emisií skleníkových plynov, vodná stopa, odpadová stopa, schopnosť recyklácie, posúdenie zelenosti za použitia EÚ taxonómie a mnoho ďalších obchodným spoločnostiam nie celkom známych konceptov. Zverejňované informácie budú zahŕňať nielen historické údaje, ale aj výhľady do budúcnosti, menovite roky 2025 a 2030, ku ktorým sa viažu niektoré z významných cieľov Green Dealu.
Zjednotenie 600 štandardov reportov
Situácia ohľadom ESG reportingu sa vyvíja pomerne rýchlo a pre veľkú väčšinu firiem je neprehľadná. Niet divu, spoločnosť Ernst & Young vykonala v roku 2020 rešerš, kde napočítala vyše 600 štandardov reportov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa celosvetovo používajú. Prečo je to problém? Z pohľadu EÚ má ESG reporting tzv. dvojitú materialitu – veľmi zjednodušene povedané má slúžiť (1) ako dátová analýza pre zlepšovanie trvalo udržateľného rozvoja firmy a súvisiaci manažment rizík a (2) ako reporting pre politické smerovanie EÚ, respektíve vyhodnocovanie plnenia cieľov Green Dealu. K tomu je ale nutné, aby všetky ESG reporty naprieč EÚ mali rovnaké, porovnateľné výstupy. Dnes je tendencia pri ESG reportingu vychádzať zo štandardu GRI (Global Reporting Initiative), ktorá sa formou veľmi podobá účtovnej závierke a štandardizuje reportovacie kategórie. Zo štandardu GRI bude vychádzať aj smernica CSRD, respektíve pripravované európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS), ktoré budú zahŕňať nielen historické údaje, ale aj výhľady do budúcnosti. Menovite pôjde o roky 2025, 2030 až 2050, ku ktorým sa viažu niektoré z významných cieľov Green Dealu. Očakávaná platnosť CSRD je od 1. januára 2024, ESRS nadobudne platnosť od roku 2025, vykazované údaje budú povinne zahŕňať aj porovnávacie dáta za rok 2024.
Dve prekážky: reporting uhlíkovej stopy a minimálny rozsah pre malé firmy
Na to, aby sa GRI všeobecne presadilo, však zostáva v blízkej budúcnosti vyriešiť dva zásadné problémy: reporting uhlíkovej stopy a zjednodušenie rozsahu pre malé a stredné podniky. ESRS aj CSRD predpokladajú vstupy reportingu emisií skleníkových plynov (tzv. „uhlíková stopa“) podľa amerického štandardu Greenhouse Gas Protocol. Významná časť firiem v EÚ je však zvyknutá na normy ISO a vyhovuje im skôr reporting podľa noriem rodiny ISO 14000, prípadne ISO 26000 pre ESG všeobecne. Hoci ISO aj Greenhouse Gas Protocol vychádzajú z rovnakých vstupných dát, majú inak členené výstupy a kladú rozdielne požiadavky na reporting nepriamych emisií. A práve nepriame emisie (v terminológii GHG Protocol „Scope 3“) sú v oboch normách nepovinná položka a rozsah, v akom sa počítajú, nie je pevne daný (dodávatelia, odberatelia, kombinácia oboch a pod.). Druhým problémom GRI a zároveň ESRS je komplexnosť a rozsah. Aby sa táto metodika všeobecne ujala, bude potrebné stanoviť „minimálny“ rozsah. Dobré prirovnanie je k finančným výkazom – rovnako ako existuje súvaha v zjednodušenom a v plnom rozsahu, bude nutný vznik aj ESRS v zjednodušenom a v plnom rozsahu.
Firmám chýba porovnanie s konkurenciou
Reporting je však iba prvým krokom v procese ESG, kedy firma získa čo najrelevantnejšie dáta pre následné rozhodovanie. Aby firma vedela, na ktoré oblasti ESG sa má sústrediť, pomohlo by jej porovnanie s ostatnými firmami na trhu, čo môže byť napríklad ESG skóre. Riešením je napríklad platforma, ktorá firmám výrazne uľahčí získanie informácií o tom, čo všetko sa pri meraní dopadov ich činnosti na okolie hodnotí. Zároveň im napríklad na základe zodpovedania komplexnej sady návodných otázok alebo vyplnením formulára vyhodnotí a vypočíta ich ESG skóre podľa štandardu GRI, prípadne podľa metodiky Spojených národov SDGs (Sustainable Development Goals). Ako príklad týchto riešení môžeme menovať nástroj SmartHead, ktorý poskytuje kvalitatívne porovnanie, alebo viac štatisticky a kvantitatívne zamerané Synesgy (CRIF). Okrem takto verejne dostupných, v prípade SYNESGY bezplatných nástrojov pre ESG skóring vykonávajú už niekoľko rokov ESG hodnotenia pre účastníkov významných akciových trhov, ako je S&P alebo NASDAQ rad medzinárodných ratingových agentúr.
Zatiaľ čo firmy získajú vďaka ESG skóringu jednoduchú spätnú väzbu o dopadoch svojej činnosti, banky a ďalší stakeholderi získajú základný dataset s kľúčovými údajmi podobný napríklad výstupom z úverových registrov. Dôležitá je vierohodnosť týchto údajov, aby sa predišlo rôznym marketingovým manipuláciám a greenwashingu, napríklad zdieľaním dokumentov preukazujúcich tvrdené skutočnosti (ISO certifikácia, etické kódexy a pod.). Výsledky ESG skóringu jednotlivých firiem musia zodpovedať bežným medzinárodným štandardom a byť vzájomne porovnateľné naprieč odvetviami i naprieč jednotlivými štátmi. Ďalší vývoj teda bude najskôr taký, že sa bude presadzovať metodika GRI a ostatné reportovacie štandardy budú skôr ustupovať.
Ondrej Veselovský, CRIF; Lukáš Ferkl, Envitrail